Кафедра економіки, підприємництва та готельно-ресторанної справи
Permanent URI for this communityhttps://dspace.kntu.kr.ua/handle/123456789/778
Browse
3 results
Search Results
Item type:Item, Цифрові трансформації та інтелектуальний бізнес: нові перспективи розвитку людського потенціалу та соціально-економічних систем(УДУНТ, 2025) Семикіна, М. В.; Дмитришин, Б. В.; Бугаєва, М. В.; Semykina, M.; Dmytryshyn, B.; Buhaieva, M.Стаття присвячена дослідженню впливу цифрових трансформацій на розвиток людського потенціалу та соціально-економічних систем в контексті інтелектуального бізнесу. Проаналізовано роль теоретичних підходів і концепцій у розумінні цифрових трансформацій, інтелектуального бізнесу, розвитку людського потенціалу та соціально-економічних систем. Обґрунтовано сутність та взаємозв'язок ключових категорій дослідження. Визначено та проаналізовано напрями впливу цифрових трансформацій на розвиток людського потенціалу в контексті інтелектуального бізнесу. З’ясовано, що з одного боку, цифрові трансформації розширюють можливості для саморозвитку людського потенціалу, а з іншого – викривають системні дисбаланси. З’ясовано вплив цифровізації на соціальну нерівність та закономірності економічного зростання. Визначено ключові перспективи та стратегічні завдання розвитку людського потенціалу та соціально-економічних систем в умовах цифрових трансформацій. This article explores the impact of digital transformations on the development of human potential and socio-economic systems within the context of intellectual business, and identifies promising measures to facilitate their effective development. The role of theoretical approaches and concepts in understanding digital transformations, intellectual business, human potential development, and socio-economic systems is analyzed. The essence and interrelationship of key research categories – digital transformations, intellectual business, human potential, and socio-economic systems – are substantiated. Digital transformations are interpreted in the article as a process of profound changes in society and the economy driven by the adoption of digital technologies. It is substantiated that digital transformations impact society, the economy, labor, and human life; they create new opportunities and challenges for knowledge-driven businesses, necessitate the qualitative advancement of human potential, and fundamentally reshape socio-economic systems. The directions of digital transformations' impact on human potential development in the context of intellectual business are identified and analyzed: personalized education and lifelong learning; hybrid work and digital autonomy; data-driven decision support systems; creativity development through artificial intelligence tools; inclusivity and access to global opportunities; ethics and security in the digital environment; and transformation of leadership and management. It is revealed that, on the one hand, digital transformations expand opportunities for self-development of human potential, and on the other hand, expose systemic imbalances. The analysis determines that digital transformations have a dual impact on socio-economic systems, particularly on the labor market and education. The impact of digitalization on social inequality and patterns of economic growth is clarified. Key perspectives and strategic tasks for the development of human potential and socio-economic systems in the context of digital transformations are outlined.Item type:Item, Labor force transit in the migration system: changes and reproduction of social-labor relations(Comenius University, 2022) Trusova, N.; Semykina, M.; Gumeniuk, O.; Семикіна, М. В.The article considers the peculiarities of the formation of labor force transit in the international migration system, which is directly related to changes and reproduction of social and labor relations. The complex methodical approach to the analysis of labor force transit and its life cycle in the international migration system of the state is substantiated, taking into account stimulating and disincentive factors of the formation of reproductive process of working capacity and labor productivity with change of social and labor relations in society. From the standpoint of the institutional and managerial approach, the structure of traditional (unilateral) transit of labor force in the international migration system is determined. An algorithm for estimating the level of intensity of migration processes in a specific transit of labor forceis presented. The criteria and limits of differences in the structure of labor force transit in the international migration system are determined. Indicators of structural change of labor force transit in the international migration system are formed and generalized. Indicators of demographic reproduction and the coefficient of natural and qualitative migration growth in Ukraine and Germany are analyzed, as well as the geographical structure of emigration of the working population is estimated. A comparative analysis of social and labor relations in the labor market of Ukraine and Germany is carried out. The growth rate of wages among the local population and Ukrainian migrants in Germany has been determined. The connection between the factors of social and labor relations and the indicators of migration of the population of Ukraine and Germany is proved and estimated. A method for assessing the labor efficiency of migrants of the donor country and the impact of its level on the growth of GDP of the recipient country is proposed. The maximum possible social economic benefits of migrants in the conditions of labor force transit functioning are offered and the scenario forecast of indicators of the development of activity and working capacity of the working population between Ukraine and Germany is carried out. Rozvoj ekonomiky prebieha v súčasnosti v podmienkach informatizácie, rastu hodnoty vedomostí, akcelerácie technologického pokroku vo svete a trvalých zmien v štruktúre výroby. Vidno to na vzťahu medzi hlavnými ekonomickými subsystémami, z ktorých jedným z dôležitých je aj tranzit pracovnej sily v systéme medzinárodnej migrácie. Prevažne štrukturálne zmeny v ekonomike sú charakterizované hlbokými kvantitatívnymi a kvalitatívnymi premenami, ktoré na jednej strane otvárajú nové možnosti pre vytváranie inovatívnych typov zamestnanosti, na druhej strane spôsobujú zrýchlenie reprodukcie a zmenu sociálnych a pracovných vzťahov. Pojem „sociálno-pracovné vzťahy“ označuje skupinu ekonomických, sociálno-psychologických, administratívnych a právnych postupov a praktík, ktoré sú určené na začlenenie pracovníkov do pracovného procesu a jeho reprodukciu na základe trhových mechanizmov, akými sú ponuka, dopyt, a trhové ceny. Aby sa znížili náklady na produkciu a sociálne zabezpečenie, čo je dnes nevyhnutné počas podstatných sociálnych zmien, mali by sa aspekty sociálnej regulácie začleniť do procesu rozvoja ľudských zdrojov a vytvárania nového systému sociálnych a pracovných vzťahov. Sociálna kontrola nad procesom vytvárania nových druhov sociálnych a pracovných vzťahov môže mať tieto formy: identifikácia socioekonomických procesov z pohľadu záujmov stránky (i); vytvorenie systému ukazovateľov, ktoré odrážajú procesy interakcie subjektov sociálnych a pracovných vzťahov a v súlade s definíciou informačných zdrojov (ii); výskum v oblastiach jednotlivých tém vstupujúcich do sociálnych a pracovných vzťahov (iii); kreovanie a osvojenie jednotného systému pojmov všetkými subjektmi sociálnych a pracovných vzťahov (iv). Európska kríza spojená s nedostatkom pracovnej sily sa postupom času stáva čoraz významnejším problémom a tak možno predpokladať, že v blízkej budúcnosti boj o pracovnú silu na globálnej a medzinárodnej úrovni len naberie na intenzite. Vzhľadom na výrazný rozdiel v ekonomickom vývoji bude Ukrajina aj naďalej donorom pracovnej sily pre krajiny EÚ vrátane Nemecka, čím sa prehĺbia problémy sociálnych a pracovných vzťahov v krajine. Prognostický model reprodukcie trhu práce Ukrajiny a Nemecka umožnil odhaliť všeobecné perspektívy vývoja procesov tranzitu pracovnej sily. Ďalší pokles pôrodnosti a starnutie obyvateľstva však prehĺbi demografické a ekonomické problémy v rámci oboch krajín. Obnova pracovného potenciálu v mladom produktívnom veku tak zostáva jedným z efektívnych spôsobov optimalizácie štruktúry rodových a vekových charakteristík tranzitu pracovnej sily v systéme medzinárodnej migrácie. Regulácia legislatívy o tranzite pracovnej sily v medzinárodnom migračnom systéme by mala znížiť formálne bariéry pre imigráciu pracovníkov z krajín mimo EÚ, vrátane vytvorenia priaznivých podmienok pre pracovné príležitosti pre pracovníkov a ľudí so stredoškolským vzdelaním (v súčasnosti sa migračná politika mnohých krajín EÚ zameriava na vysokokvalifikovaných odborníkov s vyšším vzdelaním), získania zamestnania v akejkoľvek profesii bez definovania sektorov hospodárstva či zrušenia postupu preverovania uchádzača o pozíciu, o ktorú sa uchádza občan prijímajúcej krajiny alebo inej krajiny EÚ. Rovnako dôležité je vytvoriť podmienky pre možnosť hľadať si prácu v systéme odborného vzdelávania na šesť mesiacov za predpokladu zabezpečenia finančných prostriedkov na živobytie, pri zodpovedajúcej úrovni znalosti anglického (nemeckého) jazyka. Nové zákony by mali slúžiť dvom hlavným účelom a to podporiť pracovnú migráciu do prijímajúcich krajín mimo EÚ a vytvoriť podmienky pre integráciu migrantov, ktorí si osvoja „pravidlá hry“ tranzitu pracovnej sily na trh práce iných krajín. Keďže tranzit pracovnej sily je podmienený daným typom regionálnych trhov práce, je zrejmé, že zmeny v sociálnych a pracovných vzťahoch v spoločnosti úzko súvisia s ekonomickou situáciou v krajinách a ich celkovou migračnou atraktivitou. Migračné procesy a migračná politika by preto mali ovplyvňovať samotný migračný pohyb, aby sa zmenili sociálne a pracovné vzťahy, zloženie obyvateľstva darcovských aj prijímajúcich krajín. Preto je potrebné migračnú politiku považovať za dôležitý nástroj moderácie tranzitu pracovnej sily priamo súvisiacej s ekonomickou situáciou, ale aj riešenia demografickej krízy ako takej.Item type:Item, Конкурентоспроможність людського капіталу на молодіжному ринку праці(НУК, 2015) Семикіна, М. В.; Семикіна, А. В.; Голбанос, С. С.; Semykina, M.; Semykina, A.; Golbanos, S.Запропоновано класифікацію чинників формування конкурентоспроможності людського капіталу. На основі результатів соціологічного дослідження виявлено причини, які заважають молоді реалізувати свої конкурентні переваги у сфері праці. Розроблено пропозиції щодо подолання перешкод у використанні людського капіталу на молодіжному ринку праці. The essence of the concepts «competitiveness of the human capital», «competitive advantages of youth in labor market» have been disclosed in the article. The classification of factors of formation of human capital competitiveness has been developed. The specific factors influencing realization of competitive advantages of youth in labor market have been defined. The interrelation of competitive advantages and human capital quality of youth has been revealed. The tendencies of economic activity and youth employment structure have been analyzed. The results of sociological research revealed the factors interfering realization of competitive advantages of youth in employment. The suggestions concerning overcoming of obstacles in realization of the human capital in youth labor market have been developed.